Mladšie dorastenky HK Slávia Partizánske

                             Zásady v hre, ktoré ti pomôžu byť úspešnou hráčkou:

Všeobecné:

1. Byť ochotná „makať“ pre družstvo  a pomáhať si. Povedať si „JA CHCEM“.
2. Veriť vo svoje sily a v silu kolektívu.
3. Komunikovať, hovoriť si navzájom v obrane i v útoku.
4. Sústavne sa v rámci družstva povzbudzovať.
5. Sústrediť sa na hru, nerozptyľovať sa okolím.
6. Klamať, naznačiť jednu činnosť a urobiť inú.
7. Zistiť slabiny súpera. Predvídať nasledujúcu činnosť súpera.
8. Sledovať verdikty rozhodcov.

V útoku:

1. Útočiť po strane, ktorá zakončovala.
2. Čo najrýchlejšie, na malý počet prihrávok, ísť do zakončenia.
3. Loptu klepnúť, len keď musím, najskôr po 2-3 krokoch.
4. Nabiehať si do voľného priestoru.
5. Snažiť sa uvoľniť seba, alebo spoluhráčku.
6. Po strate lopty, alebo po vsietenom góle,  okamžite začať s bránením.

V obrane:

1. Silného súpera v útoku čo najviac prerušovať,  slabšiemu zobrať loptu čisto, alebo ho prinútiť urobiť technickú chybu.
2. Byť aktívna, hýbať sa na nohách a používať ruky na kontakt so súperkou.
3. Výtáčať trup k súperovi s loptou, ruky smerovať na loptu
4. Po zisku lopty, alebo po obdržanom góle, prejsť rýchlo do útoku, rýchlo rozohrať.

Trendy v hádzanej:

Herne činnosti jednotlivca 

Zvýšili sa nároky na stabilitu techniky v podmienkach pôsobenia negatívnych vplyvov, na ovládanie tela, lopty pod časovým, priestorových a osobným tlakom. 
Významne vzrástla požiadavka na spôsobilosť útočníkov i obrancov riešiť hernú situáciu 1:1, zvýšila sa úspešnosť streľby po rýchlej kľučke. 
Zvyšuje sa počet pokusov o streľbu po osobnom kontakte s obranou hráči a hráčky sa neboja často až agresívne vnikať i do malých medzier v obrane. 
Úspešná je streľba z krídla, krídla sú veľmi dobre kondične pripravene, vysokú výkonnosť dosahujú v akrobacii. Streľba z krídla je veľmi atraktívna aj pre divákov. 
Rozširuje sa uplatňovanie streľby odrazom znožmo, nielen z priestoru pivota, ale aj z priestoru spojky. 
Najlepší hráči ovládajú viac druhov streľby, najmenej v dvoch útočných priestoroch, napríklad v priestore krídla a pivota, pravej a levej spojky, spojky a pivota a podobne. Všetci poprední strelci z priestoru spojky ovládajú na vysokej úrovni dva – tri druhy streľby: vo výskoku (i s úklonom), zo zeme, úklonom zo zeme (,,podstreľ“), skokom do bránkovisku po prieniku v hre 1:1. 

Obranne činnosti jednotlivca 

V individuálnej obrannej činnosti sa presadzujú nové prvky – neprerušovať sústavne útok súpera faulom, ale snaha o zisk lopty vyvolaním útočného faulu útočníka, jeho ,,donútením“ k technickej chybe, prihrávke horšie postavenému spoluhráčovi alebo k streľbe v časovej tiesni z nepripravenej streleckej pozície. 
Do popredia sa dostavajú obrancovia, ktorí dokážu včas zaujať správne postavenie a vedia konať aktívne, „útočiť v obrane“, namiesto reagovať na hru útočníka. 
Úspešnosť brankárov je stabilizovaná medzi 33 – 40 %. Brankári patria medzi najvyšších hráčov svojho družstva ( muži 190 cm, ženy 175 – 180 cm). Vysoký je aj vek brankárov (30 – 39 rokov) a brankárok (28 – 36 rokov). 
Brankári, v porovnaní s hráčmi v poli, majú odohraných viac medzinárodných zápasov. 

Požiadavky na celkový herný prejav družstiev (na štýl hry) 

Pokračuje trend “dynamizácie hry“ s aktívnou snahou o stály útočný a obranný tlak na súpera, jeho sprievodnými znakmi sú najmä krajne herné nasadenie s častými telesnými kontaktmi, odolnosť pri telesných zrážkach a pri pádoch, schopnosť vyrovnať sa s nárokmi rýchle sa meniacich, často stresových situácii. V súvislosti s tým sa kladú vysoké požiadavky na kondičnú a psychickú úroveň jedinca. 
Z hľadiska družstva rastie význam vysoko motivovanej “bojovnej“ pripravenosti integrovaného kolektívu. 
Hra popredných družstiev je charakterizovaná aj dôslednou hernou disciplínou a mobilizujúcimi interpersonálnymi vzťahmi. 
Dôležitým predpokladom dobrých športových výsledkov je dosiahnuť rovnováhu medzihry v útoku a v obrane. Doterajšia preferencia útoku pred obranou ustupuje v prospech rovnováhy medzi nimi. 
Mnohí autori za základnú vývojovú tendenciu považujú požiadavku presadiť v zápase vlastnú hernú koncepciu na úkor hernej koncepcie súpera. 
Finálnou úlohou obranných a útočných činnosti je vyriešenie hernej situácie. 
Mimoriadne schopnosti niektorých hráčov sú v dôležitých zápasoch špecializovane využívané. Striedanie dvoch – troch špecialistov na obranu a útok pretrváva, i keď nove pravidlo o počiatočnom hode značne sťažilo striedanie hráčov do obrany s útoku. 
Súčasnú hru ovplyvňuje zmena pravidiel, ktorá priniesla nove varianty hry v obrane i v útoku : 
- prísnejšie posudzovanie pasívnej a agresívnej hry 
- možnosť využiť počiatočný hod po góle na protiútoku 2. a 3. vlny. 
V kategórií žien je výrazný príklon k mužskej hádzanej. 

Hra v útoku 

Rastie počet útokov proti neorganizovanej obrane. Väčšina gólov sa dosahuje po jednoduchých nekomplikovaných akciách vo veľkej rýchlosti. Prevažujú jednoduché útočné kombinácie, súčinnosť dvoch – troch hráčov, založené na križovaní a clonení. Rastie celkový počet útokov a rastie i podiel gólov dosiahnutých z protiútokov na celkovom počte gólov. 
Skracuje sa doba postupného útoku. 
Útočne kombinácie nie sú schematické, sú variabilne najmä v záverečnej fáze, čo vyplýva z vysokej úrovne zvládnutia techniky individuálnych herných činnosti. V útočných systémoch dochádza často ku koncepčnej zmene v priebehu hry s následnou ďalšou cieľavedomou aktivitou, napríklad zábeh spojky alebo krídly do priestoru pivota s pokračovaním hry v zmenenom útočnom systéme. 
Vzrastá význam zmeny rytmu hry. Akčný rádius hráčov sa zvyšuje, zvyšuje sa operačný priestor na jednotlivých postoch, zvyšujú sa požiadavky na hernú všestrannosť, na ovládanie širokého registra činnosti, typických pre rôzne akčne priestory. Hráči majú stále viac priestoru na individuálne a účelové riešenie herných situácií. Skvalitnil sa protiútok 2. sledu. 

Zvyšuje sa spolupráca spojka – pivot pri každom obrannom systéme. 

Hra družstva v obrane 

Vzrastá agresivita obranných systémov s dôrazom na prelínanie priestorovej a osobnej obrany. Ich premenlivosť by mala znemožniť súperovi adaptáciu na novovzniknutú situáciu. Prelínanie priestorovej obrany s momentmi osobného krytia s loptou alebo bez lopty rozširuje účinnosť obranných systémov. Presadzuje sa tesne obsadzovanie vo veľkom priestore, a to nielen voči hráčovi s loptou, ale tiež tzv. anticipačne bránenie voči súperovi bez lopty. 
V uplatňovaní obranných systémov je evidentný návrat k obrannému systému 0-6, ktorý je však uplatňovaný veľmi aktívne s neustálym tlakom na súpera. Základne postavenie hráčov je na 7 – 8 m s častým vysúvaním až na 10 – 13 m. 
Každé vrcholové družstvo disponuje okrem agresívnej obrany 0-6 ešte niekoľkými variantmi agresívnejších obranných systémov, napríklad 1-5, rôzne modifikácie obranného systému 1-2-3 alebo kombinovaná obrana 1+5, 2+4. 
Zmena obranného systému bude v priebehu zápasu rozhodujúca vo fázach, keď chce družstvo získať prevahu nad súperom. 
Družstva lepšie organizujú návrat do obrany. 
Dôraz a kladie na kvalitný brankársky tím – nie jedna brankárska osobnosť. 
U špičkových družstiev je evidentná tendencia na vysokej úrovni zvládnuť dva obranne systémy, jeden deštruktívny, zameraný na intencionálnu (cieľavedomú)  činnosť  hráčov v obrane, ktorá ma za ciel prinútiť súpera zakončovať akcie z nevýhodných pozícií. Celkove je viditeľná snaha prejsť od deštrukčnej obrany k ofenzívnej obrannej hre. 

Taktická príprava

Taktická príprava je zacielená na prípravu hráča k takému konaniu, ktoré vedie v boji so súperom k úspechu.

Preto základnými úlohami tejto zložky prípravy sú:

1. Osvojiť si a naučiť sa spôsoby riešenia herných situácii pomocou účelného a účinného použitia herných činnosti.

2. Rozvíjať schopnosti výberu riešenia, jeho prispôsobovania úrovni jednoduchej pohybovej odpovede, rozhodovania pri výbere riešenia, tvorivého prístupu pri riešení herných úloh.

3. Osvojiť si poznatky o taktike zápasu, o taktike družstva, skupín hráčov a jednotlivca – tieto poznatky v hre uplatňovať.

Ide o to, ako sa správne naučiť hernú činnosť, ako naučené účelne uplatniť v hre, ako rozvinúť tvorivé schopnosti hráča na širokej baze. Tak ako sa hráč učí techniku, pohybovú štruktúru, musí sa učiť aj myslieť, riešiť a uplatňovať to, čo sa naučil. Pre hru je totiž charakteristická nesmierna premenlivosť herných situácií, na ktoré hráč reaguje výberom optimálneho riešenia a spôsobom realizácie riešenia. Taktické myslenie a konanie ma typicky tvorivý charakter.

Taktická príprava ma svoj špecifický obsah najmä v tom, že vzhľadom na časovú tieseň a bezprostredný kontakt hráča so súperom, ktorý neustále ruší zamýšľané zámery – je taktika rozhodujúcim činiteľom úspechu. Preto obsahom taktickej prípravy je nácvik a zdokonaľovanie herných činnosti v celku, ako predpokladu komplexného konania hráča v zápase, nácvik a zdokonaľovanie optimálneho riešenia herných situácií v meniacich sa podmienkach hry, rozvojom taktického myslenia a konania.

Hráč v hre koná samostatne alebo v súčinnosti so spoluhráčmi. Preto často hovoríme o individuálnej taktike hráča a o kolektívnej taktike družstva. Kolektívnu taktiku predstavuje premyslený a naučený takticky pláň družstva, ktorý sa realizuje prostredníctvom systémov, kombinácií a činností jednotlivca. Pod individuálnou taktikou hráča rozumieme súhrn jeho poznatkov a skúseností prejavujúcich sa v jeho účelnom konaní v hre, v ktorom rešpektuje takticky plán družstva a všeobecné taktické zásady, plní jemu pridelené špeciálne taktické úlohy, vyberá optimálne riešenia herných situácií a pri ich realizácií vyberá najvhodnejšie herne činnosti.

Taktická príprava

Taktická príprava je zacielená na prípravu hráča k takému konaniu, ktoré vedie v boji so súperom k úspechu.

Preto základnými úlohami tejto zložky prípravy sú:

1. Osvojiť si a naučiť sa spôsoby riešenia herných situácii pomocou účelného a účinného použitia herných činnosti.

2. Rozvíjať schopnosti výberu riešenia, jeho prispôsobovania úrovni jednoduchej pohybovej odpovede, rozhodovania pri výbere riešenia, tvorivého prístupu pri riešení herných úloh.

3. Osvojiť si poznatky o taktike zápasu, o taktike družstva, skupín hráčov a jednotlivca – tieto poznatky v hre uplatňovať.

Ide o to, ako sa správne naučiť hernú činnosť, ako naučené účelne uplatniť v hre, ako rozvinúť  tvorivé schopnosti hráča na širokej baze. Tak ako sa hráč učí techniku, pohybovú štruktúru, musí sa učiť aj myslieť, riešiť a uplatňovať to, čo sa naučil. Pre hru je totiž charakteristická nesmierna premenlivosť herných situácií, na ktoré hráč reaguje výberom optimálneho riešenia a spôsobom realizácie riešenia. Taktické myslenie a konanie ma typicky tvorivý charakter.

Taktická príprava ma svoj špecifický obsah najmä v tom, že vzhľadom na časovú tieseň a bezprostredný kontakt hráča so súperom, ktorý neustále ruší zamýšľané zámery – je taktika rozhodujúcim činiteľom úspechu. Preto obsahom taktickej prípravy je nácvik a zdokonaľovanie herných činnosti v celku, ako predpokladu komplexného konania hráča v zápase, nácvik a zdokonaľovanie optimálneho riešenia herných situácií v meniacich sa podmienkach hry, rozvojom taktického myslenia a konania.

Hráč v hre koná samostatne alebo v súčinnosti so spoluhráčmi. Preto často hovoríme o individuálnej taktike hráča a o kolektívnej taktike družstva. Kolektívnu taktiku predstavuje premyslený a naučený takticky pláň družstva, ktorý sa realizuje prostredníctvom systémov, kombinácií a činností jednotlivca. Pod individuálnou taktikou hráča rozumieme súhrn jeho poznatkov a skúseností prejavujúcich sa v jeho účelnom konaní v hre, v ktorom rešpektuje takticky plán družstva a všeobecné taktické zásady, plní jemu pridelene špeciálne taktické úlohy, vyberá optimálne riešenia herných situácií a pri ich realizácií vyberá najvhodnejšie herné  činnosti.

.